V roku 1973, teda rok potom, ako Yamaha po prvýkrát vystúpila na majstrovstvách sveta v motokrose FIM Motocross World Championship, to Hakan Andersson dotiahol s motocyklom YXM250 k historicky prvému svetovému titulu výrobcu značky, pričom získal vyznamenanie v triede 250cc.

Pred spoločnou kampaňou, s ktorou vyhral na majstrovstvách, sa švédska hviezda Andersson už predtým etabloval ako najlepší jazdec na majstrovstvách sveta FIM Motocross World Championship. V roku 1966, keď postúpil v rebríčkoch vo svojej domovine sa Anderssonovi podaril žiarivý debut na grand prix vo Švédsku, kde skončil ako tretí na svojich úplne prvých svetových pretekoch.

Hoci mu šance na víťazstvo v druhých pretekoch zmaril defekt, Anderssonov potenciál bol zreteľný a v roku 1967 nastúpil v globálnej kampani na majstrovstvách sveta v triede 250cc. Jazdec pochádzajúci z mesta Uddevalla skončil ako šiesty v svojej debutovej sezóne a v nasledujúcom roku vyhral po dvoch víťazstvách na pretekoch svoju prvú veľkú cenu vo vtedy československých Holiciach..

Žiaľ v roku 1968, kým bol na druhom mieste v tabuľkách po Joelovi Robertovi, si Andersson zlomil nohu na holandskej veľkej cene a v roku 1969 sa na grand prix nevrátil, pretože ho jeho tím počas pretrvávajúcej rehabilitácie poslal na majstrovstvá Trans Am v Spojených štátoch.

Andersson sa vrátil na svetové majstrovstvá v roku 1970, no ešte stále sa úplne nezotavil z nehody z roku 1968 a v konečnej tabuľke bol trinásty.

Kým sa Andersson zameriaval na majstrovstvá sveta 1971 FIM Motocross World Championship, bol už takmer vo výbornej forme a zajazdil skvelú kampaň, kde skončil celkovo ako druhý, čím toho roku dopomohol tímu Švédska k druhému miestu v pretekoch Trophée des Nations, pričom ho aj korunovali za švédskeho majstra.

Bolo to pred sezónou roku 1972 season, keď Yamaha oznámila, že sa zúčastní svetových majstrovstiev FIM Motocross World Championship s Anderssonom jazdiacim na motocykli YZ637 v kategórii 250cc. Onedlho sa začali dostavovať víťazstvá, pretože Andersson vyhral švédsku a švajčiarsku veľkú cenu a skončil druhý rok po sebe celkovo ako druhý.

V záujme neustálej snahy o inováciu uviedla Yamaha počas sezóny 1973 model YZM250, ktorého súčasťou bol systém odpruženia Monoshock poskytujúci mimoriadnu stabilitu na ostrých hrboľoch, pričom zvyšoval mieru odolnosti.

Tieto inovácie boli nasadené v treťom kole v belgickom Wuustwezeli a debut motocykla zavŕšil Andersson prvým víťazstvom na veľkej cene v sezóne. Trend napredovania pokračoval v ďalších dvoch kolách, keď Švéd vyhral veľkú cenu trikrát za sebou – odniesol si zlato na švajčiarskej grand prix v Payerne a na poľskej veľkej cene v Štetíne.

Po víťazstvách na pretekoch v Juhoslávii (Orehova vas) a Francúzsku (Cassel) nasledovala ďalšia výhra na fínskej veľkej cene v Hyvinkää a cestou na domovskú veľkú cenu vo Švédsku bol Andersson len kúsok od získania svetového titulu.

Vďaka presvedčivému dvojitému víťazstvu a jeho piatej výhre na grand prix v sezóne na trati v Ulricehamne bol Andersson korunovaný za majstra sveta na svetových majstrovstvách FIM Motocross World Championship v roku 1973 FIM Motocross, ktoré sa konali na mieste vzdialenom na necelé dve hodiny cesty od mesta, v ktorom vyrastal.

Začiatkom ďalšej sezóny Andersson utrpel vážne zranenie chrbta, no napriek tomu sa mu podarilo získať šieste miesto na majstrovstvách v kategórii 250cc. Vyhral tiež preteky Motocross des Nations prvýkrát s tímom Švédska na konci kampane.

V sezóne 1975, pred odchodom značky Yamaha zo závodísk pre ropnú krízu, bol na druhom mieste. Andersson naďalej súťažil na majstrovstvách v kategórii 250cc a v roku 1977 sa prepracoval do triedy 500cc a v tom roku si vyslúžil víťazstvo ako jednotlivec na pretekoch Motocross des Nations.

V tom čase si naďalej užíval úspech na švédskych národných majstrovstvách, pretože sa mu k vyznamenaniam z rokov 1971 a 1974 podarilo v rokoch 1977 až 1979 doložiť tri tituly získané po sebe. Predtým, ako koncom 70. rokov Andersson ukončil jazdenie na majstrovstvách sveta, vyhral celkovo deväť veľkých cien.