Iba najlepší jazdci motokrosu sa dostanú na úroveň majstrovstiev sveta a len malý počet z nich vyhrá Veľkú cenu. Niektorí elitní pretekári boli korunovaní za majstra, ale iba jeden z nich zvládol tri víťazstvá Veľkej ceny v jeden deň. A nie je žiadnym prekvapením, že týmto mužom je desaťnásobný majster sveta v motokrose, Stefan Everts.

Tento pôsobivý výkon, dokonca aj podľa belgických štandardov, bol dosiahnutý na okruhu Ernée vo Francúzsku na finále majstrovstiev sveta v motokrose FIM Motocross World Championship v roku 2003, kedy Everts získal víťazstvo v triedach 125cc, MXGP a 650cc.

Ešte pred týmto dňom sa Everts etabloval ako najúspešnejší motokrosový jazdec všetkých čias, keď získal sedem svetových titulov a 69 víťazstiev na Veľkej cene, t. j. viac ako ktokoľvek pred ním.

Stefan, ktorý na svetovú scénu vstúpil v roku 1989 vo veku 17 rokov, bol už horúcou témou vďaka svojmu otcovi, štvornásobnému majstrovi sveta, Harrymu Evertsovi. Iba dva roky po svojom debute bol už Everts víťazom titulu v triede 125cc a stal sa dovtedy najmladším majstrom sveta.

Po prechode do triedy 250cc nasledovali ďalšie majstrovské úspechy, pričom v rokoch 1995, 1996 a 1997 smerovali všetky tituly do rúk Evertsa. Everts zároveň pomohol tímu Team Belgium získať tri víťazstvá v pretekoch Motocross of Nations v rokoch 1995 (Sverepec, Slovensko), 1997 (Nismes, Belgicko) a 1998 (Foxhills, Spojené kráľovstvo).


Po dvoch rokoch zranení a pretekania na motorkách, ktoré nedokázali konkurovať ostatným, prešiel Everts v roku 2001 do Yamahy, aby vystrelil za titulom v triede 500cc. Sedem víťazstiev na Veľkej cene v tom istom roku na Yamahe YZ426F z neho urobilo prvého a jediného jazdca, ktorý získal svetový titul s každým zo štyroch japonských výrobcov.

Tento úspech pokračoval aj v roku 2002, keď Everts získal tituly majstrovstiev sveta v motokrose v triede 500cc a pripísal si ďalšie štyri víťazstvá na Veľkej cene.

V roku 2003 prišla ďalšia sezóna naplnená trofejami a pred záverečnými pretekmi v Ernée mal už Everts za sebou dominantnú kampaň, počas ktorej získal s výrazne inovovanou motorkou YZ450FM už siedmy svetový titul v triede MXGP.

Pred francúzskym podujatím sa Everts rozhodol jazdiť v triedach 125cc, MXGP a 650cc v súlade s vyjadrením na tlačovej konferencii, ktorá sa konala počas predchádzajúcich pretekov. Po tom, ako v tomto roku vyhral dvakrát Veľkú cenu v triede 125cc a sedemkrát vyhral v triede MXGP, išlo o prvý pokus Belgičana
získať Veľkú cenu trikrát.

Everts potvrdil svoju formu a získal dominantné víťazstvo na Veľkej cene v triede 125cc. Potvrdil ju aj nasledujúcim víťazstvom typu štart-cieľ v pretekoch v triede MXGP, ktoré znamenalo definitívny zisk dvoch víťazstiev, jeho najväčšou výzvou však boli preteky v triede 650cc.

Bez toho, aby na motorke jazdil až do sobotného voľného tréningu, a so zvýšenou únavou z pretekov v triedach MXGP a 125cc, to bola pre Evertsa naozaj ťažká úloha. Čoskoro sa ocitol v trojstrannom súboji o vedenie s Javierom Garciom Vicom a krajanom Joelom Smetsom. Po havárii vypadol Smets z pretekov a Everts a Vico sa ocitli v súboji jeden proti druhému.

Počas vedenia Everts stratil rýchlosť, prepadol sa za Vica, v sekunde sa však dokázal dostať na čelo. V jednej fáze to vyzeralo, že Everts príde o víťazstvo na poslednej prekážke, on však opäť pridal, aby sa dotiahol na Španiela, predbehol ho a získal tak vedúcu pozíciu. Udržal si víťaznú pozíciu a získal tak prvé a jediné trojnásobné víťazstvo na Veľkej cene v motokrose v histórii majstrovstiev sveta.

Everts pokračoval a postupne s Yamahou získal ďalšie tri svetové tituly, pričom v poslednej víťaznej sezóne v roku 2006 získal 14 z 15 víťazstiev na Veľkej cene. Na Yamahe vyhral tiež dve podujatia Motocross of Nations. Jedno v roku 2003 (Zolder, Belgicko) a druhé v roku 2004 (Lierop, Holandsko) a jeho 101 víťazstiev
na Veľkej cene sa dodnes radí medzi najviac dosiahnutých víťazstiev na majstrovstvách sveta FIM Motocross World Championship.